Častokrát stačí len malá oprava alebo renovácia a stará stolička i prasknutá váza môže byť súčasťou nášho interiéru ešte ďalšie roky. Inokedy už malá rekonštrukcia nestačí a viac než náradie to chce dobrý nápad. Lebo z rozbitej stoličky nemusí byť vždy stolička a z črepín už možno nikdy nebude váza. Všetko je to o predstavivosti, ale zároveň aj o našom ekologickom zmýšľaní a chuti dávať veciam nový život (a tým redukovať či minimalizovať odpad).
Myšlienka udržateľnej budúcnosti nám občas môže znieť všeobecne a možno až nedosiahnuteľne, no začína už v našich domácnostiach. Lebo takmer každú vec, ktorú vyhodíme, by sme vyhodiť nemuseli. Dôkazom toho bol aj tohtoročný dizajnérsky workshop 3XR (Redukuj / Renovuj / Recykluj), ktorý vzniká za spolupráce Sdružení TEREZA a IKEA Česká republika ako potreba upozorniť na problematiku životného prostredia a skracujúci sa životný cyklus vecí. Dva kontajnery plné poškodeného tovaru boli privezené pred skupinu (amatérskych) dizajnérov a nadšencov, ktorí sa pokazený nábytok a doplnky snažili pretvoriť v nové, funkčné originály. Tí teda nestáli len pred kontajnermi plnými odpadu, ale aj pred výzvou: urobiť z odpadu dizajn. A tak to, čo by bežne putovalo na recykláciu či energetické zhodnotenie, poslúžilo ako materiál na ich ďalšiu tvorbu.
Tým materiálom boli prasknuté plastové boxy, deravé koše, staré koberce, časti detského nábytku, rozbité kreslá, rám postele, poškodené hračky, pokazené budíky, staré stoličky, nefunkčné svietidlá a množstvo iných vecí, ktoré nestačilo len opraviť a zrekonštruovať, ale vyrobiť z nich niečo úplne iné, nové. V ateliéroch začali vznikať koreničky z plastových nôh detských stoličiek, svietidlá z roštu postele alebo drevenej podlahoviny, domček pre bábiky vyrobený zo schodíkov, chodiaca lampa, stôl z posteľového rámu, minimalistický vešiak pripomínajúci strom, ventilátor evokujúci svojím vzhľadom loď Calypso, detská stavebnica vytvorená z poškodenej pracovnej lavice, ale aj šperky. Využiť sa dalo naozaj čokoľvek.
Autorky Viktória a Viktória Semaníkové (mama a dcéra) napr. vytvorili efektný EKO stolík z pevných papierových „trubiek“, ktoré bežne zostávajú po látkach, kobercoch či baliacich fóliách. Jednotlivé rolky bolo potrebné opatrne zrezať na rovnakú dĺžku, zlepiť k sebe a potom už len toto novovzniknuté podstolie natrieť/ozdobiť akrylovou farbou podľa svojho vkusu. Na záver stačilo osadiť zabrúseným plátom skla (ktoré rovnako našli v recyklačnom kontajneri) a príjemný stolík z dostupného (odpadového) materiálu bol na svete.
Vytvoriť z (prevažne nábytkového) odpadu niečo nové a originálne bolo výzvou aj pre mňa. Nechala som sa inšpirovať kovovými prvkami a vytvorila kolekciu šperkov Nežný brutalizmus, v ktorej je prsteň vyrobený z matice alebo kovového krúžku, náhrdelník z ohybného hrdla detskej stolovej lampy alebo súčiastok rozbitého budíka, brošňa z kúsku dreva ozdobená drôteným plechom z kancelárskeho koša, náušnice z plastových úchytiek a hodinových ručičiek, prívesok z okrúhlej plastovej časti závesného svietidla... Stačilo rozobrať pár poškodených „úlovkov“ (budík, lampa, tienidlo) na jednotlivé kúsky (šróby, strunky, matice) a tie sa potom pokúsiť spojiť do nových, jedinečných tvarov.
Študentka architektúry Lucie Jankových vložila do svojich výrobkov nielen jedinečnosť, ale aj milý humor a „druhý rozmer“. Okrem batôžku z plyšovej pandy a Prítulnej či Chodiacej lampy vyrobila napríklad aj vtipné hodiny Kolik je světla. „Hodiny jsou jemně podsvícené, takže i v noci nenásilně napoví, kolik nám ještě zbývá spánku. Zároveň jsou v povzbudivých barvách, takže ani jedna hodinka nikdy nebude málo.“ – hovorí autorka. Pôvodným materiálom je telo stropného svietidla, hodinový strojček a „ručičky“ zo starého budíka, okrúhla doska a kúsok farebnej látky (z posteľnej obliečky) na jej ozdobenie.
Druhý život vecí (ktorý im dokážeme dať my sami) je fascinujúci. A absolútne neobmedzený v možnostiach, nápadoch a našej fantázii.
Sdílet / hodnotit tento článek